policajt24

Úplne na úvod si myslím, že ako autor je správne uviesť, že nie som terapeut ani nemám vzdelanie v žiadnom medicínskom odbore.

Som jeden z ľudu. Prostý, myslím, že aj pracovitý. Často o sebe hovorím ako o „bohatom dieťati“, lebo som mal všetko, čo je k životu potrebné, a nikdy mi nič nechýbalo.

A predsa sa mi potvrdila myšlienka:

„Nemôžeš čakať, že ľudia si budú vážiť veci, ktoré dostanú zadarmo.“

Podaril sa mi – nateraz si myslím – husársky kúsok. Experiment, ktorý stále pokračuje: abstinencia od alkoholu.

Postavenie alkoholu v našej spoločnosti, myslím, netreba pre tento príbeh nejako extrémne rozvádzať. Vieme, že je všade a držíme si ho na úrovni kultúrneho dedičstva.

Neviem ani opísať, ako ma bolí hlava, keď počujem preteky historických regiónov Slovenska – kto viac vypije. A platí: viac je lepšie. Ľudia ponorení do tejto prehratej hry sa snažia dokázať svoju pravdu pretekmi a čoraz zvláštnejšími zážitkami zo svojho regiónu.

A hoci sa to deje aj inde vo svete, zvláštne je, ako veľmi normálne to naša spoločnosť vníma.

Začiatky alkoholu u mňa boli úplne klasické – nezaujímavé. Také, aké máme takmer všetci. Nejaký panák na oslave podáva natešený ujo, rodičia príkro pozerajú, ale nakoniec povolia – a je hotovo. Nasledujú experimenty s rovesníkmi. Prvá opitá noc. Prvý opitý príchod domov. Ale každý mrak sa vyprší – a ten, čo sa zatiahne po tom, ako člen domácnosti príde domov opitý, je veľmi slabý. Takže nejaké veľké morálne posuny neprináša.

Tento vzorec fungoval aj u mňa. Naučili sme sa s alkoholom fungovať – inteligentne. Nemôže človek inteligentný len piť. Musí plniť povinnosti. A keď ich splní, tak môže piť. A tým pádom nemôže byť alkoholik. Lebo spoločnosť dostáva môj podiel.

Teda všetko funguje tak, ako má.

Každý môže byť spokojný.

A ja v tomto preteku nachádzam svoj dopamín, zmysel a spôsob, ako okoreniť každú voľnú chvíľu mimo práce. A teda som si našiel vo svete dôkaz toho, ako funguje „funkčný alkoholizmus“.

Mal som hrôzu z označenia „alkoholizmus“.

To nikto v mojom okolí nemal. Nemá.

A tí, čo spadli do priepasti s názvom liečenie, sú nálepkovaní ako tí, čo nepoznajú hranice – a treba sa od nich držať bokom. 

Mne sa to predsa stať nemohlo. Lebo som plnil svoj diel spoločensko-rodinnej etikety.

(Dnes to hovorím ako spätný pohľad. Vtedy som takto prítomný nebol. Myšlienky a definície hlavou síce preleteli, ale rýchlo si zvolili únik k najľahšej odpovedi. Aby som sa netrápil. Lebo to je pre človeka prirodzené – a zároveň veľmi pohodlné.)

Pri potrebe liečenia by som sa ešte pozastavil. Dlho aj u mňa prevládal názor, že liečenie je pre okraj spoločnosti – vyvrheľov. Pre tých, čo ráno klopú na okienka putiky, aby „milá pani“ otvorila, lebo smäd sa prihlásil už pred hodinami. Pre tých, čo posledné drobné dajú za alkohol a prvé zarobené peniaze opäť nalejú do alkoholu.

Došiel som však k záveru, že ako spoločnosť máme zle nastavenú optiku. Alkohol a problém s ním sa skrýva všade. Ľudia na ulici sú len špička ľadovca.

Alkohol páchne zasadacími miestnosťami najvyšších miest.

Berie spánok malým deťom.

Rozvracia manželstvá.

Núti byť – skrz svojho hostiteľa – malou vojnou v každom okne, ktoré svieti po polnoci.

Nie. Alkohol nie je záležitosť ulice a ľudí v ošúchanom oblečení a v smiešnej šiltovke. A preto ani odborná pomoc nemôže byť odtlačená na okraj s označením: Nie pre mňa, nie pre nás, nie vhodné pre neho, nie vhodné pre ňu. Naozaj je určená pre každého z nás, kto sa pustí do boja – či sám, či spočiatku možno len pre pokoj v rodine.

Začnite, prosím.

A aby som sa vrátil k svojmu tragickému odhaleniu, moje myšlienky bežali asi takto:

Slovíčko „funkčný“ som potreboval prehliadnuť. Lebo nebezpečne blízko neho stálo to druhé – alkoholizmus.

A po ukončení teórie o tom, prečo to nie je môj prípad, a po pohľade do zrkadla, kde všetko fungovalo, som v tom odraze uvidel funkčného alkoholika vystrihnutého z učebnice.

„Mám to pod kontrolou.“

„Viem svoj limit.“

„Iba pohár.“

„Ešte tento víkend.“

„Mal som strašný týždeň.“

„Mal som výborný týždeň.“

Medzi týmito vetami nebol rozdiel . Bol to len dôvod dopriať si.

A presne tom je ten problém, ktorý som si vtedy ešte nechcel priznať.

Koniec 1. časti

Pokračovanie : Nedeľná pasovačka (2/5): Funkčný aspoň na oko.

v stredu 29.4.2026