policajt24

V tejto fáze už dokonale vidím súvislosť medzi útekom od problémov a tým, ako som nikdy nemal dosť. Nikdy som nemal večer typu „pohár vínka a odchod do postele“. Ak som raz začal, poctivo som konzumoval, až kým sa mi nezatiahlo pred očami (stretol som sa s tvrdením, že je to prejav alkoholizmu). Nikdy som tomu nevenoval pozornosť – jednoducho som mal takto nastavený systém.

V triezvej fáze som už (opäť) spätne rozoznal, ako každý ďalší drink oddiaľoval zajtrajšok. Stále som ich mal málo, lebo ak by som prestal, neostalo by nič iné, iba ďalší deň plný pocitov, ktoré si nesiem. Bolo to niečo, čo ma desilo a čo som nechcel dopustiť. A tak som vo svojom konaní vytrval až do konca.

Týždeň nemohol priniesť nič zaujímavé, lebo zaujímavým sa stal alkohol. Už ani nie veci s ním spojené – tie po ceste opadli, ostal nenápadne iba alkohol.

Už to nebolo „idem niečo robiť a dám si k tomu drink“. Bolo to „idem si dať drink a čo bude, uvidím“. Alkohol sa stal stredom záujmu – úplne nebadane. Len zrazu tam bol.

Úplne presne to opísal jeden známy – pondelok vydržíš, utorok je ťažký, v stredu si dáš večer za odmenu nejaké pivo, štvrtok vydržíš a hop, je piatok. Dokonalosť. Alkohol si medzi ľuďmi vytvoril okruh, ktorý ho dokáže všade ospravedlniť. A medzi sebou sa dokonca dokážu utvrdzovať v tom, že je normálne a „ľudské“ budiť sa na zvláštnych miestach. Bez toho by si bol divný, iný, neúplný.

A koniec môjho pitia mohol prísť po zatknutí v inej krajine – neprišiel. Mohol prísť v momente, keď ma rýchla zdravotná služba odviezla na psychiatriu. Mohol prísť vtedy, keď mi umierajúca mama kládla na srdce, aby som sa venoval svojim povinnostiam. Mohol prísť, keď jediná žena, ktorá ma kedy milovala ako partnera, plakala a prosila ma, aby som ostal doma – neprišiel.

Veľký pád nie je tvorený jedným pádom. Je to zberateľstvo malých pádov.

Necítiť ich. A ak áno, tak len trochu. Až do momentu, keď sa pozeráte na svet úplne zdola a váš vlak vám už odišiel. Ste na cudzom mieste, v koži cudzieho človeka, s problémami, ktoré ste si ani sami nevytvorili. Viete, že potrebujete byť niekde inde. A chytí vás strach z toho, čo so sebou robíte a kým ste.

Často som potom prichádzal s úprimnými ospravedlneniami všetkým, ktorých som sa dotkol. Ovládať teóriu zlého konania je pekné. Vedieť, že cesta k náprave vedie cez neopakovanie starého vzorca, je ešte krajšie. Ale vykonávať správne kroky, aby ste ochránili samého seba, je obrovská záťaž. Nie každý ju unesie.

Tieto momenty veľkého prepadu – keď sa stalo niečo emočne ťažké a ja som po otvorení očí a rozpoznaní, kde sa nachádzam po opici, okamžite pocítil známu kontrolku v hlave – poznám dôverne. Bližší opis ranných stavov viny a hanby ani netreba.

Riešenie som nemal (a aj keby som mal, muselo by viesť cestou triezvosti), tak som to automaticky tutlal a čakal na ďalšiu „seansu“, keď sa čert opäť zobudil so svojím jediným správnym názorom.

A dokonca aj ľudia, ktorým bolo právom ublížené – kde bol priestupok morálne uznaný triezvym úsudkom – sa zrazu javili ako tí, ktorí len využili príležitosť sa na mne emočne „odviazať“. A prichádzal moment, keď opäť „potrebovali“ poznať aktuálny pohľad na to, ako sa veci majú.

Alkohol dokáže pri odchode z tela urobiť z vás kajúcnika, ktorý pri návrate svoje priznanie vezme späť – a ešte k nemu dodá ďalšie dôkazy svojej viny, ale s pocitom, že právo je na jeho strane. Najhoršie na tom nebolo, čo som robil. Ale to, že som tomu veril.

Pokračovanie: Nedeľná pasovačka (4/5): Dno nemá jeden moment , v stredu 6.5.2026