policajt24

Fázy boli rôzne, určite každá pasáž priniesla svoje mínusy a pády. Určite aj bývanie na vysokej škole a odťahovanie sa od rodičov bol faktor.

V príbehu by som skočil teda na koniec – a zároveň začiatok abstinencie. V tomto bode nie je úplne podstatné, akou hanbou a zármutkom som prešiel, lebo každý z nás ruka v ruke s alkoholom zažil viac, ako by chcel. Každého z nás nejako alkohol viedol a nejako si u nás našiel miesto.

Abstinujem už 4 roky – veľmi striktne, úplne bez alkoholu. Podarilo sa prestať zo dňa na deň. Čím dlhšie sa vraciam k momentu začiatku/konca, tým menej v ňom vidím slovíčko „nejako sa podarilo“.

Veľmi sa stotožňujem s myšlienkou jedného psychológa, ktorý tvrdí, že ľudia majú radi alkohol – a nie je na tom nič zvláštne. Alkohol je zábava a prirodzene ľudí priťahuje.

Ale ľudí aj často mení – alebo možno skôr odhaľuje. Veľmi dobre poznám tie podprahové, nahromadené pocity, ktoré sa vyplavia von s alkoholom. Utiahnutý introvert, čo sa pri chôdzi po chodníku ani náznakom nepozrie na protiidúceho, lebo má strach, že by sa im stretli pohľady, sa zmení na gaučového generála. Z pohodlia svojej obývačky by dokázal razom vyriešiť generačné problémy svojej rodiny, podnikania, vzťahov, národnej politiky aj globálnych kríz. Jeho názor sa stáva hlasným a každý ho chce počuť. A keď ostáva nevypočutý, stane sa malým čertíkom, ktorý, ak si ho necháte doma dlho, obráti vám všetko naruby.

Alkohol ma priviedol na kadejaké škaredé miesta, do situácií, kde som nikdy nechcel byť, a do reakcií, ktorých nie som schopný. Začal mi prepisovať osobnosť, okruh ľudí, s ktorými si rozumiem, aj záľuby. Skrz sladký med opojenia ma celého pohltil. Ukázal mi krásny svet – svet, kde nie sú starosti. A keď sú, tak sú len také, ktoré netreba riešiť teraz, ale niekedy inokedy.

Úprimne, a opäť pri spätnom pohľade, alkohol svoje sladké objatie dopraje najmä na začiatku. Vtedy cítite emóciu a nával eufórie, spanilé nápady, stretnutia s neznámymi – doslova výbuch všetkých pudov. Aj dnes viem s istotou povedať (aj keď možno cez ružové okuliare), že tie zážitky boli úžasné. A možno život potrebuje na prúdenie trochu uvoľnenia.

Lenže postupne to stráca gradáciu a k môjmu „bezva“ stavu už potrebujem viac pitia. Postupne sa sťahujem do ulity, kde spoločnosť nevidí premenu šikovného profesionála na oplana.

Nevidno už človeka s pevným pohľadom na spoločenské dianie, ale toho, čo si otvára internetové kasíno.

Nevidno už šikovného a snaživého podnikateľa, ktorý rešpektuje princíp tvrdej práce, ale prízemného kritika každého, kto má viac než on.

Nevidno už milujúceho partnera, ktorý prihliada na city svojej polovičky – vidno len opilca, ktorý potrebuje odviesť na najbližšiu pumpu o jednej ráno.

Už určite prestal byť niečím navyše, niečím zábavným. Dostal sa do kategórie „musím mať, inak nemá význam tam ísť“. Nebol už ničím navyše – bez neho som prestal byť kompletný. Výlet, dovolenka, posedenie bez neho sa stali len zabitým a nezmyselne minutým časom.

Postupne, ale isto sa stal mojím úkrytom. Už som nepil preto, že sa chce človek trošku pobaviť, ale preto, že toho bolo veľa. Že sa dialo veľa problémov.

Paradoxne, mnohé z nich pramenili z predchádzajúceho „odreagovania“ alkoholom. A tak sa vytvorila slučka – slučka, ktorá sa nazýva závislosť.

Pokračovanie: Nedeľná pasovačka (3/5): Život medzi víkendmi , v nedeľu 3.5.2026